Zemiaky by skutočne nemali chýbať na žiadnej úžitkovej záhradke. Nie sú náročné na pestovanie a slúžia ako výborná predplodina pre druhy zeleniny, ktoré vysádzame neskôr. Ak sa chceme z vlastných zemiakov tešiť čo najskôr a zároveň zabezpečiť čo najvyššiu úrodu, môžeme si hľuzy nechať predklíčiť.
Drobnou nevýhodou zemiakov je, že sa dajú rozmnožovať iba vegetatívnym spôsobom. Teda zo samotných hľúz, poprípade z ich naklíčených častí. Samozrejme, že aj zemiaky majú semená. Tento spôsob pestovania je však tak náročný, že sa oňho radšej ani nepokúšajte. Ideálne je, ak si odložíte niekoľko hľúz z minulej sezóny. Pokiaľ ich nemáte, kúpte si zemiaky určené na pestovanie. Tie určené na konzum môžete použiť taktiež. Väčšinou sú však ošetrené proti klíčeniu, takže by ste mohli byť sklamaní. Navyše sa nejedná o výraznú investíciu, takže radšej neriskujte. Úplnou istotou je certifikované sadivo konkrétnej odrody.
Predklíčovanie hľúz
Hlavnou výhodou predklíčeného sadiva, je skorší zber. Ak všetko urobíte správne, úrodu môžete zbierať už približne desať týždňov po vysadení. Ďalšou výhodou je to, že posadíte iba tie hľuzy, ktoré si zachovali klíčivosť, takže máte istotu, že z nich vyrastú zemiaky.
Zemiaky na predklíčovanie musia byť absolútne zdravé. Je dobré, ak si vyberiete rovnako veľké hľuzy. Vo všeobecnosti platí, že na sadenie sú ideálne päťdesiat až osemdesiat gramové zemiaky.
Použijeme nízku drevenú debničku, nazývanú lieska. Zemiaky do nej uložíme vedľa seba, asi päť týždňov pred obdobím výsadby. Korunková časť, teda vrchol zemiaka, z ktorého vyrastajú klíčky, umiestnime smerom nahor. Debničky s hľuzami uložíme do miestnosti, kde je teplota okolo dvanástich stupňov. Dôležité je najme to, aby teplota nekolísala.
Ak sa na zemiakoch objavia klíčky, ktoré budú dlhé približne tridsať milimetrov, preložíme ich do chladnejšej miestnosti s teplotou okolo osem stupňov. Takto zabezpečíme ich otuženie pred vysadením na vonkajší záhon.