Nemali ste aj vy ako deti vysnívané povolanie? Každé dieťa si myslí, že mu je niečo súdené. nejaké povolanie. Nejaká rôzna činnosť, ktorá mu je proste súdená. Ktorá jednoducho musí výjsť. Vysnívané povolanie môže byť rôzne. A dievčatá chcú byť skutočne rôznymi povolaniami. Chcú byť speváčkami, herečkami, doktorkami, sestričkami. Niektoré chcú byť len nevesty, aby sa im žilo dobre. A niektoré, ako ja, chceli byť vždy vizážistkami. Ja som vedela, že chcem robiť ženy šťastné. Ale nechcela som sa zamestnať v nejakej firme. Keďže som však mala vlastné predstavy, potrebovala som aj slušný kapitál. Ako predsa úplne každý, no nie?
Bola som rozhodnutná, že chcem pracovať sama. To však neodmysliteľne znamenalo aj to, že si musím nájsť samostatnú klientelu. Jednoducho dievčatá, ktoré mi budú verné a ktoré budú chodiť iba ku mne. Preto som si musela rozmyslieť, aké služby chcem vlastne robiť. Hľadala som sa naozaj veľmi dlho. Ale nakoniec som prišla na to, že môžem robiť čokoľvek. Môžem byť kozmetičkou, manikérkou, ale aj vizážistkou. Bola som teda všetko naraz, aby som si neskôr niečo nevyčítala. Ale, čuduj sa svete, naozaj sa mi to vyplatilo. Bola som skutočne spokojná, pretože mi šlo všetko, čoho som sa chytila, ako keby samo od seba.
Vedela som, že musím nakúpiť veľmi veľa vecí, aby som bola spokojná. A taktiež aby boli spokojné aj moje zákazníčky. Preto som nakúpila všetky dobré a kvalitné veci. Kúpila som laky na nechty, taktiež potrebné veci na gélové nechty, zároveň aj kavlitné lepidlo na mihalnice, aby som mojim dievčatám mohla vykúzliť až neuveriteľne krásny pohľad. Prichádzali za mnou, keď chceli ísť na svadbu, ale aj na plesy či na stužkovú. Snažila som sa totálne každému vyhovieť, aby boli všetky dievčatá, ženy a dámy spokojné. No ako som to mala dosiahnuť? Len pozitívnymi recenziami a rôznymi inými vecami, no nie?