Celý život ma zima naozaj veľmi fascinovala. Sama ani neviem poriadne čím. Možno tou svojou neopakovateľnou krásou, ktorú každý jeden rok dokázala vytvoriť na niekoľko mesiacov. Niežeby každé jedno ročné obdobie nebolo krásne. Zima https://www.csfd.cz/tvurce/33120-josef-zima/ však bola vždy… zimou. Proste a skrátka to, čo dokázala vytvoriť zima za jednu jedinú noc, to nedokázalo vytvoriť naozaj žiadne iné ročné obdobie. Práve z toho dôvodu ma vždy bavili aj zimné športy. Veď koho by nebavilo kĺzať sa po čerstvo napadanom snehu?
Športovanie bolo odjakživa mojou veľkou vášňou. Nepamätám si deň, kedy by som nešla behať, bicyklovať alebo plávať. A keď nebola možnosť ísť vonku alebo niekam do telocvične, vždy som si doma dala nejaké silové cvičenia alebo som relaxovala jógou. Nikdy som nebola úplne bez pohybu. Ale vždy som vedela, čo ma najviac baví a na to som sa celý rok tešila. Pretože nič ma nikdy nebavilo viac, ako sa kĺzať doskou po snehu.
Vždy som sa tešila na to, ako aspoň na týždeň alebo na dva vypadnem na horskú chatu a každý jeden deň budem na svahu. Budem sa tam preháňať ako víchor a strašiť všetkých rakúskych a nemeckých turistov, ktorí si tam prišli len tak polyžovať a dať si čaj s rumom. Ja som zo seba potrebovala vydať obrosvké množstvo energie, a to mi poskytoval len šport. Rýchla jazda, mráz na lícach a hučanie v ušiach. Nie je krajší pocit, ako keď si po takomto dni sadnete večer ku krbu s horúcou čokoládou.
Samozrejme, bola som nezmar. Ale nikdy som nezabúdala na svoju bezpečnosť. Vždy som mala na hlave prilbu a bola som oblečená tak, aby mi prechladnutie alebo prípadné omrzliny naozaj nehrozili. Na to som bola vždy opatrná.
Čo je však niečo, na čo si potrpím za každých okolností, sú však kvalitné snowboardové topánky. Nie je nič lepšie, ako sa v takomto pohodlnom obutí postaviť na dosku. Vtedy mám pocit, že som kráľovná nielen celého svahu, ale aj celého sveta.